S odstupom času už viem, čo bola najťažšia časť mojej cesty do Talianska. Neboli to hádky so zdravotníkmi. Nebola to ani konfrontácia človeka, ktorý to celé spôsobil, a ktorý popri hlasnom chrúmaní svojich obľúbených talianskych sušienok v nemocnici neprejavil ani štipku skutočnej ľútosti. Nebolo to ani pálenie sviečok na mieste, kde sa to stalo. Kde sa ešte stále nachádzali úlomky obhoreného auta, stopy po pneumatikách, zničená tráva, sklo. Paradoxne to nebola ani návšteva márnice. Najťažší bol pre mňa odchod z Talianska s vedomím, že tam mamu nechávam. Samú. Ďaleko od domova, ďaleko od jej blízkych. Zaseknutú v byrokratickom boji plnom formulárov, pečiatok, overení, prekladov, opakovaného vysvetľovania už vysvetleného a v mnohých prípadoch aj nezmyselných buzerácií zo strany Talianska kombinovaných s nulovou ochotou promptne spracovať dodané „domáce úlohy“ a umožniť tak rýchlu repatriáciu zosnulej na Slovensko.

Zistenie, že vám najbližší človek je pre všetkých naokolo len telo, komodita, vec na ktorej vlastne už vôbec nezáleží, bolo, a stále je, veľmi bolestné. Je jedno ako dlho bude to „telo“ trčať zavreté niekde v mrazáku. Čo tam po tom či to bude týždeň-dva navyše. Ich sa to predsa netýka. Ba naopak, každý deň v mrazničke navyše sa vlastne počíta – každý deň totiž znamená navýšenie finálnej faktúry za uskladnenie. No a čo…sú to „len“ telesné pozostatky. Tým už je to jedno. Každý ďalší deň čakania však pre mňa bol len ďalším osobným zlyhaním, že sa mi ju napriek všetkej snahe ešte stále nepodarilo dostať domov. Že nie som s ňou, neviem čo sa s ňou deje, nemôžem sa s ňou rozlúčiť, nemôžem ju pochovať. Že robím stále málo. Že to stále nestačí.

Celý proces repatriácie na Slovensko napokon v našom prípade trval dva týždne. Dva týždne neustáleho a permanentného boja. Myslíte si, že sa v 21. storočí dohovoríte po anglicky? Zabudnite. Myslíte si, že vám niekto povie, čo všetko máte urobiť? Zistite si to sami. Ak chcete mať blízkeho doma čím skôr, tak si to ideálne zistite čo najskôr. Myslíte si, že vaši právni zástupcovia, ktorí by mali hájiť vaše práva, a ktorým platíte za ich služby tisíce eur si uvedomujú, že hráte o čas? Zobuďte sa. Budú vám nápomocní len do momentu, kedy nepodpíšete všetky potrebné splnomocnenia, a dokedy ich nebudú mať fyzicky v rukách. Starostlivosť a podpora v tomto momente končí. Očakávate skutočnú kvalitu, aspoň základnú slušnosť, ľudskosť a profesionalitu v rámci dodaných služieb? Prosím vás…ak chcete, choďte sa sťažovať. Oni veľmi dobre vedia, že sa nebudete. Veď vlastne ani nie je kde.  A ktorému obyčajnému smrteľníkovi, ktorý práve stratí svojho blízkeho by sa chcelo ďalších XY rokov ťahať po medzinárodných súdoch?

Česť výnimkám ako sú moji právni zástupcovia na Slovensku, ktorí mi zdvihli, keď to bolo potrebné, nehrali sa na bežné „úradné“ hodiny od 9:00-16:00 a zaneprázdnenosť dôležitejšími prípadmi. Neberte ma zle, plne si uvedomujem, že aj advokácia je na konci dňa práca ako každá iná. Avšak mám za to, že určité typy povolaní by mali vykonávať ľudia, ktorí na to majú nielen mentálne, no i osobnostné predpoklady, a tak trochu aj srdce na správnom mieste. Platí to napríklad o zdravotníkoch, sociálnych pracovníkoch, psychológoch a ďalších profesiách, pri ktorých sa zákonite žiada aj určitá miera empatie a ľudskosti. Obzvlášť pokiaľ takýto ľudia prichádzajú do úzkeho kontaktu so zraniteľnými ľuďmi v neľahkých životných situáciách. Som presvedčená, že medzi takéto profesie patria aj pohrebníci a čiastočne aj úradníci. V prvom rade by sa to však malo týkať advokátov. Predovšetkým takých, ktorí sa venujú komplexnej práci s pozostalými. Nehovoriac o tom, že keď za svoje služby legitímne dostávate zaplatené (a nie málo) váš výkon, profesionalita a ochota by mali spĺňať aspoň určitý štandard. Je pre mňa neprijateľné, aby ľudia, ktorým platíte za ich právne zastúpenie, spoliehate sa na nich v znalostiach legislatívy v danej krajine, nereagovali týždne na vaše dopyty, neboli schopní vám poskytnúť kompletné a aktuálne informácie o prípade, nedodržiavali stanovené dohody a opakovane vám počas zastupovania poskytovali protichodné informácie alebo vás úmyselne a cielene udržiavali v omyle, len z dôvodu, aby mohli na konci dňa vystaviť faktúru, ktorá nielenže neodzrkadľuje výsledok zastupovania, kvalitu jednotlivých úkonov a podpory, ktorú vám poskytovali, no dokonca ani len odmenu, na ktorej ste sa v rámci zmlúv dohodli.

Žiaľ, ako ukazuje prax, pozostalí sa častokrát stávajú ľahkým terčom advokátov bez chrbtovej kosti a podvodníkov, ktorým na konci dňa nejde o dobro ich klientov, ale len o vystavenie faktúry, ktorá častokrát zahŕňa úplne inú odmenu, než na akej sa s klientom pôvodne dohodli. Obeťami takéhoto konania sa len na Slovensku ročne stávajú stovky až tisíce ľudí. Aj to je jeden z mnohých dôvodov vzniku Svetluny.

Organizácia Svetluna vznikla s cieľom profesionalizovať celú oblasť práce s pozostalými, najmä v kontexte právnej pomoci a repatriácií. Jej poslaním je prepojiť všetky zainteresované orgány, konzuláty, veľvyslanectvá, vládne inštitúcie, ako aj ďalšie subjekty, ktoré hrajú kľúčovú rolu v tejto citlivej oblasti. Zároveň ja poslaním Svetluny budovať sieť kvalitných a skúsených advokátskych kancelárií, tlmočníkov a odborníkov nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Svetluna chce pracovať na vytvorení jednotného a digitalizovaného systému, ktorý by zefektívnil jednotlivé procesy týkajúce sa repatriácie a právnej pomoci, zrýchlil komunikáciu medzi zainteresovanými stranami a zabezpečil aj väčšiu transparentnosť a efektivitu celého procesu. Cieľom je vytvoriť štandardizovaný prístup ku všetkým procesom týkajúcim sa právnej pomoci, repatriácií a iných služieb súvisiacich s pozostalými, čo zaručí, že každý klient dostane kvalitnú a odbornú starostlivosť.

Jednou z hlavných ambícií je vytvoriť etický kódex, ktorý by platil nielen pre advokátov, ale aj pre ďalších profesionálov a subjekty zapojené do oblasti  právnej pomoci, pohrebníctva, repatriácií a starostlivosti o pozostalých. Tento kódex bude stanovovať jasné pravidlá a štandardy správania sa, čím prispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti a serióznosti týchto služieb.

Na medzinárodnej úrovni bude Svetluna spolupracovať s vládnymi orgánmi, medzinárodnými organizáciami a konzulárnymi úradmi s cieľom zabezpečiť efektívne riešenia a poskytovanie služieb bez zbytočných prieťahov. V slovenskom kontexte je cieľom prispieť k rozvoju profesionálnej a etickej infraštruktúry v tejto oblasti, ktorá dodnes často trpí nejednotnosťou a nedostatkom kvality.

Víziou Svetluny je dosiahnuť štandard garantovanej kvality a seriózneho konania, ktorý sa bude uplatňovať nielen na Slovensku, ale aj v medzinárodnom prostredí, čím sa vytvorí predpoklad na lepšiu ochranu práv a záujmov pozostalých.